Zase raz na tému dogmy: Bosman, alebo "príbeh jedného futbalistu"
Prípad "Bosman" prenasleduje šporotvo-právnu verejnosť už dosť podstatný čas na to, aby sme si na jeho základe uvedomili dve základné skutočnosti. Prvou je skutočnosť, že jeho obsahová stránka by mala byť podstatou vývoja športovej oblasti ako akýsi nevyhnutný základ determinujúci akékoľvek legislatívne aktivity ktoréhokoľvek na to kompetentného orgánu. Druhou je skutočnosť, že rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (toho času Súdny dvor Európskych spoločenstiev) skutočne produkuje rozhodnutia, ktorým pripisujeme všeobecnú platnosť, normatívnosť, čo sa v právnom systéme typu "lex scripta" v skutku bezproblémové zdať nemusí.
Netešme sa predčasne: dohoda o minimálnych štandardoch hráčskych zmlúv UEFA
Dohoda o minimálnych štandardoch hráčskych zmlúv z dieľne UEFA je prínosným počinom, avšak v podmienkach Slovenskej republiky môže naraziť (naráža) na platný právny stav športovo - právnej oblasti.
Čítajte viac...
Právo na ocenenie súhlasu športového klubu s prestupom športovca – niekoľko fiktívnych úvah?
Akýmsi „lightmotívom“ formulovania tohto krátkeho – na prax reagujúceho – príspevku je pohnútka autora ako člena Legislatívnoprávnej a etickej komisie Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „LPaEK“) poukázať na možné praktiky športových klubov v podmienkach slovenského futbalu, ktoré by nemali existovať vôbec. Ak v rovine praxe skutočne existujú a nie sú iba fiktívne, natíska sa otázka, či si športové predpisy, ktoré ich umožňujú nevyžadujú nutnú zmenu, alebo či by pripravovaný „návrh Nového zákona o športe“ (ďalej len „NZOŠ“) nemal do tejto situácie zasiahnuť a normovať zakazujúcim spôsobom ich výskyt, ak to športové predpisy jednotlivých športov učiniť nedokážu.